Pre Juniora a Juraja som bola zo začiatku tvrdý oriešok na komunikáciu. Po víťazstve v šou Pečie celé Slovensko sa jej zmenil celý život. Dnes má Timea Strnalová (25) vlastnú výrobničku dezertov a vďaka vystúpeniu z komfortnej zóny je sebavedomejšia a zhovorčivejšia.
Ako sa vám zmenil život od chvíle, keď ste vyhrali šou Pečie celé Slovensko? Čo sa vo vašom živote zmenilo možno najviac?
Môžem povedať, že sa mi zmenil o 180 stupňov. Súťaž mi pomohla nielen v profesijnom živote, ale aj osobnom. Od súťaže som oveľa zhovorčivejšia, sebavedomejšia. Keď som sa prihlásila do súťaže, mojím cieľom bolo skúsiť niečo nové, nabrať skúsenosti a po skončení školy ísť k vojsku. No po skončení súťaže sme intenzívne rozmýšľali nad otvorením vlastnej výrobničky v Levoči. A ako mesiace plynuli, v marci sa môj neplánovaný sen stal skutočnosťou.
Spomeniete si ešte aj dnes na svoje pocity v momente, keď vás vyhlásili za víťazku šou?
Stále to mám čerstvo v pamäti. Keď som počula svoje meno, nemohla som tomu uveriť. Na začiatku súťaže som si po prvej technickej výzve povedala, že budem rada, ak zotrvám do tretej epizódy. Je to pre mňa vždy krásna spomienka, pretože to bol začiatok mojej zatiaľ najkrajšej etapy života.
Zaujímavé je, že tesne po víťazstve vás čakali štátnice, ktoré ste si pôvodne plánovali posunúť, no napokon ste si to rozmysleli. Ako to dopadlo? Mali ste medzi vysokoškolskými profesormi neskôr fanúšikov?
Áno, hneď po finále som na druhý deň utekala na štátnice. Obliekla som si tie isté šaty, ktoré som mala na finále, so slovami – dúfam, že aj dnes mi prinesú šťastie. A priniesli. Úspešne som zoštátnicovala. Profesori netušili, že som sa do súťaže prihlásila, a už vôbec nie, že šesť týždňov pred štátnicami som intenzívne piekla v Bernolákove. Pár spolužiakov o tom vedelo, no nevedeli, ako som dopadla. Počas súťaže sa mi však ozvala moja školiteľka, ktorá s deťmi od prvej série sleduje šou Pečie celé Slovensko a držali mi palce.
Udržujete kontakt so zvyškom finalistov aj po skončení šou?
Sme stále v kontakte, máme spoločnú skupinu a vždy si vieme poradiť, pomôcť, ak niekto niečo potrebuje. No najintenzívnejšie som v kontakte s Luci, Tomášom, Veronikou a Patrikom.
Pred ktorou z porotkýň ste počas šou mali väčší rešpekt a prečo?
Myslím, že tak prirodzene pred Jožkou. Predsa je to skúsená cukrárka s dlhoročnou praxou. A keďže som milovala prácu s čokoládou, o to viac som si vážila jej pochvalu.
Ako na vás pôsobili moderátori Junior a Juraj na nakrúcaní? Obaja sa snažia v prvom rade odbúrať stres súťažiacich, ktorí sú vo väčšine prípadov pred kamerou prvýkrát. Darilo sa im to?
Oboch som zbožňovala. Vždy, keď ku mne prišli, vedela som sa o niečo viac uvoľniť. Zo začiatku sa im to však nedarilo a myslím, že som bola tvrdý oriešok na komunikáciu. Ale ako som spomenula vyššie, vďaka súťaži som sa naučila viac komunikovať s ľuďmi. A práve počas toho, ako som postupovala epizódami ďalej, časom som sa vedela viac uvoľniť a kamery som postupne prestala úplne vnímať a brala som ich ako súčasť pečenia.
Ktorá pekárska výzva bola v rámci šou pre vás najťažšia a na ktorý výsledný zákusok ste najviac hrdá?
Všetky boli svojím spôsobom pre mňa ťažké, keďže som mala málo skúseností. No najviac som bola hrdá na dvojposchodovú jesennú „double-barrel“ a finálovú tortu. Boli to totiž prvé poschodové torty, ktoré som upiekla. Pred súťažou som piekla necelý rok, a pamätám si, ako som si asi pri desiatej torte povedala, že budem rada, ak o štyri roky budem vedieť upiecť poschodovú tortu. A ani nie o pol roka nato som ich piekla v stane.
Spoznávajú vás ľudia na ulici? Čo ich v súvislosti so šou zaujíma najviac?
Áno, stane sa občas, ak som niekde v inom meste, že ma spoznávajú hlavne detičky. A vždy ma to veľmi poteší, ak za mnou prídu a povedia mi, ako veľmi mi držali palce a že som bola ich favoritka. Zo šou ich najviac väčšinou zaujíma, či sme naozaj mali len ten čas, ktorý nám dali, a či naše vzťahy boli také úprimné ako v televízii.
Akú spätnú väzbu dostávate od fanúšikov?
Vždy je len pozitívna. Zatiaľ som sa nestretla s negatívnou spätnou väzbou. Zákazníci, ak si objednajú či koláčiky, alebo tortu, vždy všetko pochvália a veľa z nich je medzi mojimi stálymi zákazníkmi.
Aké nové zručnosti alebo techniky ste sa naučili počas súťaže, ktoré vám teraz pomáhajú pri pečení?
Bolo ich určite veľa, ale najviac mi súťaž pomohla pri kombinácii rôznych chutí koláčov a tort a používaním chrumkavej zložky v dezertoch. No množstvo skúseností som nabrala skúšaním, skúšaním a skúšaním doma a neskôr vo výrobni.
Absolvovali ste kurz u Natache Pascal, ktorá je odborníčka na francúzske dezerty. Naplnil tento kurz vaše očakávania a rozšíril vaše obzory?
Naučila som sa veľké množstvo informácií. Predovšetkým pečenie Natachiných slávnych miniveterníčkov, ktoré pečiem aj u seba vo výrobničke. Som nesmierne vďačná, že som sa mohla na takejto stáži zúčastniť.
Máte niekoho, koho považujete za vzor alebo mentora v oblasti pečenia?
Najväčším vzorom je určite Meruyert Nursila, ktorá má za mňa najoriginálnejšie torty a prácu s čokoládou. Pri každom jej výrobku si poviem vau a s úžasom sa pozerám na jej výtvory.
Venujete sa aktuálne pečeniu ako hlavnej profesii alebo je to pre vás hobby?
Áno, po skončení súťaže som absolvovala akreditovaný kurz cukrárky a momentálne podnikám v tejto oblasti. V našej rodinnej kaviarni mám malú výrobničku, kde pečiem pre rodičov každý deň čerstvé koláčiky. Kaviareň s výrobničkou sa nachádza v krásnom historickom centre Levoče na Námestí Majstra Pavla 54. Ľudia k nám chodia z celého Slovenska, a ak majú cestu cez Levoču, vždy sa zastavia na koláčiky, čo ma nesmierne teší a som vďačná za každého jedného zákazníka.
Po víťazstve ste spomínali, že by ste si chceli otvoriť vlastnú výrobňu koláčov. V akom štádiu sú tieto plány?
Po víťazstve som ešte stále chcela byť vojačkou, aj som absolvovala psychotesty, no neúspešne. Pôvodný plán bol štátnice, vojsko a pečenie raz za čas pre známych a priateľov. No počas leta, keď ešte nikto nevedel, čo sa udialo, a že som bola vôbec v šou Pečie celé Slovensko, začali sme riešiť výrobničku a som za to neskutočne vďačná, pretože je to práca, ktorá ma napĺňa, a najdôležitejšie na tom je, že každé ráno sa teším do práce.
Aké typy koláčov alebo dezertov aktuálne pripravujete najradšej?
Najviac som sa tešila, že budem môcť piecť francúzske dezerty. Tie aj momentálne predávame v našej kaviarni. Tieto koláčiky sú náročnejšie na prípravu, no to ma na tom baví najviac. Nebavia ma klasické koláče, ktoré ani neplánujem piecť. Chcem si od začiatku zachovať vysokú kvalitu svojich výrobkov.
Kde hľadáte inšpiráciu pre svoje recepty na dezerty?
Z kníh a na internete. Teraz som absolvovala aj kurz cukrárskej teórie a chcela by som tvoriť vlastné receptúry a postupom času verím, že napíšem aj knihu. No to si vyžaduje ešte množstvo času a skúšania receptúr, aby boli dotiahnuté do dokonalosti. Ale verím, že sa mi tento môj ďalší sen splní.
Aké sú aktuálne trendy v pečení?
Povedala by som, že francúzske dezerty sa dostávajú na Slovensku oveľa viac do povedomia.
Pečiete aj torty na rôzne príležitosti, čo je „in“ v tomto smere?
Torty pečiem väčšinou klasické, nie som úplne zbehlá v 3D tortách a ani sa na to nechcem špecializovať. Mám rada minimalizmus a mojím favoritom sú svadobné torty. No zbožňujem aj detské torty, pretože zákazníci prídu vždy s niečím novým, a tak môžem skúšať rôzne modelácie a techniky zdobenia, čo ma posúva vpred.
Existuje nejaká konkrétna surovina, ktorú máte najradšej a ktorá sa pravidelne objavuje aj vo vašich receptoch?
Čokoláda. Myslím, že toto je jediná surovina, bez ktorej by som sa vo svojej výrobni nepohla. Od začiatku súťaže som s čokoládou bola spájaná a mám to takto doteraz. Je to skvelá ingrediencia, pretože sa dá použiť nielen do koláčov, aby vytvorila chuť a štruktúru, ale dajú sa z nej vytvoriť rôzne vzory a tvary.
Sledujete šou Pečie celé Slovensko 4? Kto je vaším favoritom?
Sledujem. No tým, že do výrobne chodievam skoro ráno, o 21.00 sa už väčšinou prevaľujem na druhý bok. (Smiech.) Ale vždy si pozriem popri príprave koláčikov najnovšiu epizódu v repríze. Mojou favoritkou je Danka.Páči sa mi, aká je skromná a vždy usmiata. No každý jeden z nich je skvelý a držím palce všetkým rovnako.
Bolo pre vás Pečie celé Slovensko odrazovým mostíkom k tomu, aby ste si splnili „pekárske“ sny? Odporučili by ste túto súťaž ľuďom, ktorí možno aktuálne uvažujú nad tým, že by sa do relácie prihlásili, ale z rôznych dôvodov váhajú?
Určite. Vždy, keď sa ma na to niekto opýta, odpoviem, že ak by nebolo šou Pečie celé Slovensko, nikdy by som nemala svoju výrobňu a nepiekla by som. Ja som od súťaže nemala veľké očakávania. No minule som si spomenula, ako mi na prvom kastingu režisér (Jeffo Minařík, pozn. red.) povedal, že táto šou mi môže zmeniť život. Neverila som tomu, pretože som neverila sebe, že vôbec viem piecť. No spätne, ak si na to spomeniem, tak sa len pousmejem, že mi táto šou za rok úplne zmenila život. Odporučila by som to každému, kto miluje pečenie a chce spoznať skvelých ľudí, získať priateľstvá, skúsenosti, možno aj jemu súťaž zmení život tak ako mne. Vždy som bola tichšej povahy a pred kamerami som mala rešpekt. No aj práve to ma niekam posunulo a som takým človekom, akým som dnes.
